Na slovíčko s Tonom Slobodom 

Tono pracuje ako regionálny manažér pre Trenčiansky a Žilinský kraj, okrem toho je stále aktívny hráč v klube MŠK Považská Bystrica, ktorá hrá druhú najvyššiu slovenskú súťaž. Tona si môžete pamätať z klubov ako Spartak Trnava, FC VION Zlaté Moravce alebo Podbeskidzie. V rozhovore nám priblíži jeho kariéru, prácu v AVE Coach a ciele spojené s našou značkou.

Ako vnímaš potenciál futbalového rozvoja v regiónoch ako Trenčiansky a Žilinský kraj? Vidíš v mladých hráčoch niečo výnimočné?

Vidím tu obrovský potenciál. Máme tu množstvo detí, ktoré prirodzene inklinujú k pohybu a športu, no často im chýba kvalitné a hravé vedenie už od predškolského veku. Práve preto si myslím, že projekt futbalového krúžku AVE Coach pre deti od 4 rokov bude veľkým prínosom, nakoľko sa snažíme naučiť deti pohybové a futbalové základy ešte skôr, ako môžu nastúpiť do nejakého futbalového klubu. A to si myslím, že bude veľmi prospešné aj pre samotné kluby.

Čo je podľa teba najväčšou výzvou pri rozbehu a vedení projektu AVE Coach v týchto regiónoch?

Keďže o tento projekt je záujem, mojou najväčšou výzvou pri rozbehu je nachádzať spoľahlivých ľudí, dostať projekt AVE Coach do povedomia čo najširšej verejnosti a ukázať rodičom, že má zmysel viesť deti k športu už od útleho veku.

Ako konkrétne AVE Coach pomáha mladým futbalistom v týchto oblastiach a aké sú vaše dlhodobé ciele?

AVE Coach pomáha predovšetkým vytvárať pozitívny vzťah k športu a viesť deti k zdravému životnému štýlu. Učíme ich a zdokonaľujeme pohybové vzorce, základné futbalové zručnosti, rozvíjame motoriku, tímovú spoluprácu, zlepšujeme disciplínu a koncentráciu. Všetko robíme zábavnou formou, pretože je veľmi dôležité, aby mali deti radosť z toho, čo robia.
A čo sa týka cieľov, chcem v našom regióne vybudovať AVE Coach ako silnú značku, ktorá bude zárukou dobrej a kvalitnej práce v oblasti futbalu a športu.

Tono v drese Spartaku Trnava.

Ktorý moment vo svojej profesionálnej kariére považuješ za najkrajší alebo najviac formujúci?

Za najkrajší moment považujem zisk majstrovského titulu v Trnave, ktorý sa podarilo získať po 45 rokoch. Celá tá sezóna spolu s oslavami bola niečím výnimočným, na čo budem spomínať do konca života.

Zažil si aj obdobie, keď si mal chuť skončiť s futbalom? Čo ti v takých chvíľach pomohlo ísť ďalej?

Sám od seba som nikdy nemal chuť skončiť s futbalom, no problémy s chrbtom (prasknutá a vytečená platnička) ma k tomu viedli. Lekári ma posielali na operáciu a odporúčali mi aj skončiť s futbalom. Keďže futbal mám rád a napĺňa ma, nechcel som to prijať a rozhodol som sa urobiť všetko preto, aby som vo futbale pokračoval. Viera, pozitívne nastavenie a odhodlanie vrátiť sa na trávnik boli tým, čo mi najviac pomohlo. Stálo za tým veľa tvrdej práce a úsilia, no pokiaľ má človek cieľ a odhodlanie niečo dosiahnuť a podriadi tomu všetko, je schopný dokázať aj nemožné.

Čo by si odkázal svojmu mladšiemu ja, keď si začínal s profesionálnym futbalom?

Nájdi si individuálneho trénera, ktorý ti pomôže zdokonaľovať sa a zlepšovať hlavne tvoje slabšie stránky, aby si bol čo najviac komplexný futbalista. Pravidelne si stanovuj ciele, ktoré budeš napĺňať.

Ako vnímaš dnešné deti a mládež vo vzťahu k športu – zmenili sa hodnoty oproti tvojmu detstvu?

Myslím si, že dnešné deti majú menej pohybu, ako keď sme boli my v ich veku, čo je určite zapríčinené aj dnešnou dobou, v ktorej prevláda elektronika a deti často sedia doma pri počítačoch a telefónoch. My sme po príchode zo školy odložili tašku a bežali von, kde sme trávili hodiny rôznymi aktivitami, až kým nás rodičia nezavolali domov. Myslím, že je potrebné, aby sme dnešné deti viac nabádali k pohybu a viedli ich touto cestou, pretože pohyb je veľmi prospešný nielen pre zdravie, ale aj pre celkový rozvoj dieťaťa.

Aký je tvoj pohľad na dôležitosť trénera – nie len ako odborníka, ale aj ako mentora?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je veľmi dôležité, aby bol tréner zároveň aj mentorom, ktorý vie správne usmerniť a nastaviť hráča, pretože výkon športovca je vo veľkej miere ovplyvnený aj psychickým rozpoložením. A to považujem za jednu z kľúčových vecí.