Po konci v Arke Gdynia som bol od júla minulého roka bez klubu a zároveň v tom čase aj zranený. Preto som vedel, že si nemusím nájsť v lete nový klub, čo sa aj stalo, a preto som premýšľal nad novými výzvami. Koncom septembra som bol oslovený Erikom Čikošom na prácu regionálneho manažéra pre Trnavu, kde momentálne bývame s rodinou. Krátko na to som sa stretol aj s Adamom Jagnešákom, prebrali sme detaily a bol som rozhodnutý. Keďže som vždy mal ako brankár rád organizačné záležitosti a chcel som sa po kariére venovať podnikaniu alebo manažérskej funkcii, tak mi to padlo vhod. Mohol som si otestovať svoje schopnosti, niečomu sa priučiť a zároveň vyplniť voľný čas.
Je to veľmi zaujímavý projekt, keďže deti sú naša budúcnosť a v súčasnej dobe sa pohyb u nich v porovnaní s minulosťou zanedbáva. Keď som ja začínal s futbalom, tak prvýkrát som sa stal členom nejakého tímu ako tretiak na základnej škole, kedy som už mal približne 8 rokov. Síce sme už skôr hrávali s kamarátmi pravidelne futbal na dvore, ale nikto ma neučil správne pohybové vzorce či techniku s loptou. V AVE Coach trénujeme deti od 4 rokov, občas aj mladšie, takže tieto detičky majú jedinečnú možnosť napredovať pohybovo a futbalovo už v útlom veku. Zároveň sa snažíme vytvárať u nich vzťah k pohybu a rozvíjať určitú dávku disciplíny a spolupráce, čo ich dúfajme bude sprevádzať celý život. Preto celkovo túto prácu považujem za niečo, čo má vyšší zmysel.
Vyhovuje mi, že moja práca je flexibilná. Je to v podstate na mne kedy budem pracovať, aj keď samozrejme školy fungujú len v určitom čase, takže pracujem primárne doobeda a občas mám poobede tréning na niektorej z našich škôlok, ak je potrebné niekoho nahradiť. Počas bežného pracovného dňa kontaktujem telefonicky materské a základné školy v rôznych regiónoch a predstavujem im projekt AVE Coach. Neskôr ich zasa kontaktujem, aby som zistil, či majú rodičia detí o náš krúžok záujem. Do toho mám starosti dochádzku mojich trénerov, kontakt so škôlkami, prípadne rodičmi a zabezpečovanie pomôcok pre trénerov. Aktuálne mám na starosti materské školy v Trnavskom kraji a materské a základné školy v niektorých okresoch Nitrianskeho kraja. Momentálne začínam pracovať aj v okrese Košice a rád by som rozbehol projekt AVE Coach aj v Banskobystrickom kraji.
Pre tento rok mám cieľ otvoriť náš krúžok aspoň v 40 materských a základných školách v rôznych regiónoch, v ktorých bude podo mnou trénovať aspoň 400 detí. Momentálne som už takmer na 300 deťoch v 30 škôlkach, takže myslím si, že ak nie teraz na jar, tak na jeseň v novom školskom roku svoj cieľ nielen dosiahnem, ale ho aj prekonám. Určite si viem predstaviť manažovať 50-60 škôl s počtom 500-600 detí. Z dlhodobého hľadiska premýšľam nad budovaním projektu AVE Coach v okolitých krajinách, prípadne si viem predstaviť budovať regionálne akadémie, kde by sme mohli deti ďalej rozvíjať a už trocha aj vyhľadávať talenty pre agentúru AVE Sport Agency.
V minulosti som premýšľal nad možnosťou stať sa futbalovým agentom, alebo pracovať v nejakej agentúre. Počas kariéry som dostal takéto ponuky od niektorých agentov, ale vtedy som aktívne hrával. Takže keď ma Adam s Erikom oslovili na jeseň s ponukou pripojiť sa k ich agentúre, tak som dlho neváhal. Láka ma toto agentské prostredie a rád by som pomohol vybudovať fungujúcu a úspešnú agentúru, ktorá bude pomáhať hráčom na ich futbalovej a životnej ceste.
Najkrajší moment bol jednoznačne zisk majstrovského titulu so Spartakom Trnava v sezóne 2017/2018, ktorý bol následne okorenený postupom do skupinovej fázy Európskej ligy. To boli úžasné chvíle, tá radosť fanúšikov, atmosféra na zápasoch a oslavy titulu. Všetko to bolo magické, najmä vďaka trnavským fanúšikom, ktorí z toho urobili niečo jedinečné. Najhoršie momenty boli zranenia a obdobie v Tepliciach, kedy na mne “sedel” hlavný a kondičný tréner a veľmi mi znepríjemňovali život. Podľa nich som mal nadváhu a v určitom období ma jediného z tímu (aj keď som bol na svojej pozícii dvojka) pravidelne vážili a dávali mi pokuty za prekročenie nimi stanoveného hmotnostného limitu. Mne to nebolo jedno, pretože som chcel hrávať a preto keď bol deň váženia (raz v týždni), tak som vstal pred 6:00 a chodieval behávať alebo do horúcej vane. Vypotil som 2 kg, potom cestoval vyše hodinu z Prahy (kde som býval) do Teplíc, odvážil sa, väčšinou splnil limit, vypil 2 litre vody a išiel trénovať s mužstvom. Trvalo to asi 1 rok, aj keď celkovo som v Česku toto zažíval takmer 3 roky, keďže ten istý kondičný tréner, ktorého som mal 1,5 roka v Dukle Praha a ktorému sa nikdy nepozdávala moja hmotnosť, neskôr prišiel do Teplíc, kde som s ním pracoval niečo vyše jednu sezónu. Všetko mi to však vynahradil dobrovoľný odchod z Teplíc a prestup do Trnavy, kde sa moja dlhoročná práca zúročila.
Moja kariéra ma naučila, že dôležité sú 4 veci. Za prvé, mať určité schopnosti, čiže kvalitu pre danú činnosť. Nie každý bude profesionálny futbalista, ale to je úplne v poriadku. Každý máme iné zručnosti a odporúčam každému nájsť jeho silné stránky. Druhý krok je tvrdá práca, tá dokáže dokonca poraziť talent, ktorý do toho nedáva všetko. Ak sa ale spojí tvrdá práca s talentom, vznikne napríklad Cristiano Ronaldo. Bez tvrdej a takmer dennodennej práce úspech nie je možný. Po tretie, buďte pripravení na svoju šancu. Vo futbale sa mi stalo, že som bol sklamaný a demotivovaný z určitých okolností a keď náhle prišla moja šanca, zlyhal som. Naopak v Spartaku som bol mentálne pripravený a čakal na svoju šancu. Keď prišla, pomohol som získať vytúžený titul. To ma naučilo, že aj keď nikdy nevieš, kedy príde tvoja šanca, musíš byť na ňu pripravený. Posledná podmienka je trpezlivosť. Zdokonaliť sa v niektorých zručnostiach si vyžaduje popri tvrdej práci čas. Nabrať svalovú hmotu si vyžaduje čas, podobne ako zlepšiť kopaciu techniku. Veľakrát to môže byť demotivujúce, ak si nastavíme príliš vysoké očakávania, ale úspech cez noc trvá 10 rokov. Tieto 4 podmienky by som chcel odkázať mladým